Tomáš Pošvanc Tomáš Pošvanc

To najlepšie pre naše chodidlá? NAHOTA!



Tenisky dole…



Vyzul som sa a pokračoval ďalej v prechádzke. V hlave som mal jedinú myšlienku a to, že som nevedel, kedy sa obujem späť.

Pocity boli veľmi prijemne, chodník teplý, ľudia ma sledovali… Na vtedajšej akcii Deň detí bolo určite viac ako 700 ľudí podľa odhadu obce Hviezdoslavov, no bosého som nevidel nikoho.

Občas sa ma niekto spýtal, prečo som bosý a odpoveď už vtedy bola, lebo sa mi to páči.

No posuňme sa ale ďalej…


Prišlo rozhodnutie


Prišlo rozhodnutie, neobuť sa, dokým nepríde pocit urobiť tento krok. Dni bežali, týždne bežali, mesiace bežali a ja som mal stále lepší pocit z toho, čo som spravil. Cítiť nahotu na chodidlách bolo úžasné vo viacerých smeroch, ktoré by som s Vami rád za-zdieľal.


Vnímam život bez topánok primárne na dvoch úrovniach.  Na pocitovej úrovni a fyzickej úrovni. Rozoberme si ich aby som Vám priblížil, čo to pre mňa znamená.



Je to sloboda – POCIT-ová úroveň vnímania


Jednoducho to ako sa cítim počas bosej chôdze. Páči sa mi to, lebo vnímam svet okolo seba a pod sebou.


Máte pocit, že sa viete zorientovať v priestore keď máte zatvorené oči viac, keď chytáte rukami veci okolo seba? To je ono. Tak isto sa dá vnímať svet aj chodidlami.


Rovnako ako my zanechávame stopy, zanecháva ich aj život v našich nohách. Vedomé vnímanie chôdze naboso nás vťahuje do prítomného okamihu. Do „ času “ , ktorý je jediný a ten najdôležitejší. TU a TERAZ.


Cez TU a TERAZ vieme vnímať ešte viac nie len pocit na nohách, ale aj to, čo sa okolo nás deje. Vieme byť prítomnejší a vnímavejší vo všetkom.


Baví ma to, napĺňa ma to a mám stále určitý pocit slobody, ktorý ešte neviem presne popísať. Predstav si, že si dáš na ruky rukavice vždy keď ideš von alebo keď si doma… Budeš sa cítiť úplne slobodne? Asi nie, a takto isto to funguje aj na chodidlách, keď si zvykneš, že je to omnoho viac PRIRODZENÉ byť bosí/bosá.


Skús to, zatvor oči, postav sa na záhradu, vnímaj svet cez chodidlá a kráčaj 😊



Bosá noha = Zdravá noha – FYZICKÁ úroveň vnímania




Podľa odhadov trvalo niečo okolo 6600 generácii, kým sme sa vyvinuli do dnešnej podoby človeka. Posledných zhruba 350 generácii vymenili naši predkovia lov za poľnohospodárstvo. Už len fakt, že sa naše chodilo vyvíja tak dlho a je zrejmé, že nie vždy sme si vedeli kúpiť kvalitné „ mäkké “ topánky nás núti uvažovať nad tým, čo je prirodzenejšie.




Dôvod, prečo podľa môjho názoru chodidlo NEpotrebuje inú, stále vyspelejšiu technológiu je, že chodilo samotné je veľmi vyspelá technológia od našej matky prírody.




Cítim, že po roku žitia bez topánok je moje chodilo v prvom rade omnoho silnejšie. Má pevnejšiu klenbu a lepšiu pohyblivosť v rôznych smeroch či už ide o členok alebo prsty.




Chodidlá sú z tohto pohľadu aj základ v stabilnom držaní celého nášho tela.




Je to ako základ na dome,
pokiaľ niekde dom začne sadať, postupne steny popraskajú. Nie len steny, ale aj samotná strecha zmení tvar. Pôsobí to na všetko.




Preto je dôležité mať chodidlá pevné a stabilné.

Čo ďalej?



Plantárna fascitída – alebo plantárna fascia


Plantárna fascia je silná šľachovitá štruktúra prebiehajúca od pätovej kosti až po články prstov chodidla. Stavbou je podobná skôr šľache ako fascii. Primárne by sme mohli povedať, že podopiera klenbu a vyrovnáva axiálny ťah z vznikajúci z rozloženia dynamických napätí pri chôdzi. Jednoducho je veľmi dôležitá pre stabilitu a správnu funkčnosť chodidla.


Býva často preťažená práve z dôvodu oploštenia chodidiel alebo nosením nesprávnej obuvi.


Za mňa môžem len potvrdiť zlepšenie mobility a stability chodidla ale nechcem určite tvrdiť, že sa vyzujete, začnete chodiť naboso a hneď to bude lepšie, nie. Môže to byť aj horšie, pokiaľ neviete čo robíte. Sú to väčšinou zápaly, bolesti päty alebo dokonca až pätové ostrohy, ktoré sa objavujú pri problémoch s plantárnou fasciou.



Nemal som s tým ani mať nebudem žiaden problém, pretože okrem aktívnej chôdze svoje chodidlá aj cielene regenerujem. Studenou vodou, palpačnou masážou, cvičeniami na chodidlá a vaľkaním chodidiel.

Praktické fakty a mýty,
ktoré vnímam v živote bez topánok




  • Nie je ti občas zima ?
    Jasné že áno. Nie som terminátor. Som obyčajný človek a učím sa chlad spoznávať ako otužovaním tak aj prechádzkou na vzduchu keď je vonku mínus 10 alebo chôdzou po snehu. Základom je dýchanie a vnímanie. Samozrejme upršané počasie s vonkajšou teplotou 10° už ako chlad na chodidlá nevníma tak ako na začiatku.


  • Nepáli ťa ten asfalt?
    V lete nestojím na žeravom asfalte, prirodzene. Na horúcejších povrch sa snažím (keď nie je iná možnosť) stále kráčať, čím sa chodidlo ochladzuje.


  • Ako dlho ti trvalo, kým si zvykol?
    Úplný zvyk na vnímanie povrchov, pohybovanie sa na verejnosti a ,,nekomfort “ prišiel asi po jednom mesiaci.


  • Chodíš naboso všade?
    ÁNO. Všade. Obchod, banka, pracovné stretnutia, nemocnica, lekáreň, konferencia, cestovanie, v meste, na lúke, šoférujem tak… proste všade.


  • Čo pohľady ľudí? Ako to vníma okolie?
    Stretávam sa s troma pohľadmi ľudí a to: Pohľad so záujmom a zvedavosťou, pohľad s prekvapením, pohľad s odsúdením.
    Často sa ľudia pozrú na nohy a odklonia rýchlo zrak alebo sa Vám pozrú aj do tváre, asi či ste normálny alebo čo ste zač 😀

    Je to v poriadku, akceptujem ich názor a rozumiem tomu, že to je ešte neobvyklé. Už to skoro nevnímam, iba ak istá p. upratovačka v nemenovanej klinike, kde som na niečo čakal s manželkou nahlas kričí či som normálny 😀 To neprehliadnem a jednoducho zareagujem, že áno som 😊


  • Ako si ošetruješ nohy? Čo ochorenia a plesne?
    Nič! Nijak zvlášť si ich neošetrujem a žiadne plesne ani choroby som nedostal. Umývam si ich rovnako často a kvalitne ako ruky a stačí to. Ako som spomínal vyššie, chladím si ich v ľadovej vode, vaľkám cez loptičku, masírujem si ich palpačne. Nie každý deň ale podľa pocitu.




  • Aké zranenia si mal? (sklo, klince a iné bodnutia?)
    Často si ľudia myslia, že musím mať asi dorezané nohy, na klince som stúpol aspoň 100 krát a podobne. Nie, maličké sklo som mal raz v päte pichnuté keď som bol pracovne v Prahe a inak to je občas popraskaná koža v okolí päty. Aj to nie vždy. Ďalej som raz zakopol s palcom, niekoľko krát som dostal žihadlo od včely/osy a žihľavu či bodliaky nepočítam, na to sa dá zvyknúť. Taktiež som stúpol asi 50x do hovna, čo považujem za šťastie 😀


  • Pozeráš kam stúpaš?
    Jasné, keďže je chôdza a vôbec každý pohyb cez chodidlá veľmi vedomý, pozerám kam stúpam a vždy si povrchy vyberám. Dokonca aj keď chodím po lúčnej tráve a podobne.


  • Koľko chodíš za deň?
    Cez deň sa pohybujem normálne čo znamená že prejdem asi 15 000 – 20 000 krokov denne. Absolvoval som už niekoľko behov do 6 km so striedavým povrchom (betón, asfalt, tráva, hlina), absolvoval som už niekoľko prekážkových behov cca 2 hodinové, niekoľko krát turistika do 6 hodín po klasických lesných cestách alebo turistických chodníkoch.


Záver?


Chodidlo dnes vnímam
ako veľmi dôležitú časť môjho tela, ktorú treba rozvíjať a udržiavať v kondícii. Veľmi si tie svoje vážim a pristupujem k nim s úctou a rešpektom.



NAHOTA chodidla je pre mňa jediný možný spôsob vedomého prístupu ku zdraviu celého tela. Predstavuje pre mňa jeden z čriepkov zdravého životného štýlu.


Pokiaľ Vás článok inšpiroval alebo si myslíte, že by mohol niekomu pomôcť, budem vďačný za zdieľanie.



Odporúčanie na záver?


Starajte sa o svoje chodidlá nie len pravidelnou bosou chôdzou. Vnímajte ich aj ako veľmi citlivé zrkadlo Vašej duše, ktorá sa chce tiež prirodzene rozvíjať.


Držím Vám v tom palce priatelia.


Tomáš Pošvanc – silový a kondičný tréner



Používaním stránok prevádzkovaných na www.trainerspot.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby. Súhlasím